Slovenské vianočné oblátky a trubičky

Slovenské vianočné oblátky a trubičky

Ako to bolo kedysi a dúfam ešte bude.

Legendárne, generáciami milované... kto raz skúsi, ten musí - o to viac, keď na nich vyrástol :)

Na Slovensku patria k vianočným tradíciám, sú súčasťou vianočnej večere. Na štedrý deň sa tradične podávajú s medom, niekde aj s cesnakom. Podávali sa ako predjedlo pred večerou a každá "súčasť" niečo znamenala, je v tom symbolika - oblátky symbolizovali telo Kristovo, med sladkosť a hojnosť, cesnak mal ochrannú funkciu. Po večeri sa oblátky nosili aj zvieratám,dokonca sa vraj pre ne aj špeciálne piekli dochutené petržlenovou vňaťou či rozdrvenými šípkami šípkami.

Obrázok je požičaný z webu firmy Magropom, kde som si konečne tento rok objednala oblátkový stroj.

Sama zatiaľ tieto tenké klasické oblátky nepečiem, pretože stroj som doteraz nemala. Tým pádom som ani foto urobiť nemohla a tak pridávám titulné foto z Magropomu aj s odkazom - berte to ako reklamu.

Na objednaný stroj si ešte chvíľu počkám - ona tá chvíľa nebude krátka, pretože čakacia doba je niekoľko mesiacov. Oficiálne som si tento pekáč oblátok vyžiadala ako vianočný darček a rada si počkám, aby budúci rok boli také, ako si pamätám z detstva.

Doporučujem článok Slovenské vianočné trubičky od Maškrtnice - pekári iste dobre poznajú (chlieb, kvások, pečenie). Je to Slovenka, žijúca v Prahe, trubičky a oblátky pečie už dlhšie.

A ak chcete počuť, ako krásne oblátkové cesto pri pečení škvrčí/píska/spieva - pusťte si video v článku, alebo jej tohtoročné video na instagrame alebo na facebooku.

Pamätám sa dodnes, ako ich starká každoročne pekávala, robili sa u nás skoro v každom dome. Ženy (niekde aj muži) piekli po nociach a schovávali, lebo cez deň im to osadenstvo likvidovalo rýchlejšie ako stihli robiť :) Kto nemal vlastné železá, požičiavali sa po celej dedine. A potom stáli na sekretári veľké krabice plné chrumkavých trubičiek, z ktorých sme chodili ako deti každú chvíľu kradnúť. Pekávali sa pôvodne v železných kliešťových oblátniciach nad sporákom, ale v dobe keď ich starká robila už existovali aj elektrické.

Robili sa aj ploché (okrôhle alebo oválne), ale u nás viac trubičky - tie sme ako deti sme vždy mali radšej. Navliekli sme si ich na prst, tým sa otvor dole zapchal a potom šlo o to čím rýchlejšie pochrúmať ich zhora dolu - takto nás to učili aj dospelí, vraj takto, keď sa prstom zapchajú, z nich nenatrúsime, omrvinky padajú do pusy a do vnútra trubičky... Tesne pred koncom trubičky sme vždy otočili trubičku do úst a kúsky čo napadali dovnútra vysypali do úst. Keby to človek robil "poriadne" a kultúrne, tak by možno fungovalo a nič na zem nespadlo, ale ako decká sme súťažili v rýchlosti chrúmania - a keď rýchlo, tak padalo všade... Tým pádom to potajomky nikdy nebolo, starká vždy vedela, lebo našla na tkaných pokrovcoch chrumkavé odrobinky :) 

Práve odtiaľ možno pochádza moja posadlost oblátnicami (česky oplatnicemi či oplatečnicemi)

Vianoce si užívam listovaním a čítaním v tejto skvelej knihe o oblátniciach 

(Oblátnice, Karol Strelec 2014)

Patrí k tomu aj moja obľúbená klasika - film Vianočné oblátky

(predloha Martin Kukučín, réžia Martin Ťapák, 1977)

Kedysi bolo pečenie oblátok/hostií výsadou cirkvi - piekli sa v kláštoroch, na farách. Neskôr, keď sa stali oblátky súčasťou vianočných zvykov, tieto "povinnosti" prevzali na učitelia a piekli ich pre celú dedinu i okolie. Ako to kedysi chodilo, sa dozviete napríklad vo filme Vianočné oblátky - nájdete na youtube.

Oblátky sa piekli v rôznych kútoch sveta, ich vzniku dalo základ pečenie hostií. Pôvodne sa hostie piekli (a snáď dodnes pečú) z jednoduchého cesta - z múky a vody (nekvasené riedke cesto). Postupne sa z nich vyvinuli oblátky podávané ako pochutina-sladkosť, robili sa z nich kornútky na zmrzlinu. Každá krajina, či oblasť, kde sa pečú, ich ale má iné - tenké, silnejšie, sladké, neutrálne či slané, recepty sa líšia. Niekde sa jedia ploché, alebo sa spekajú dve tenké oblátky dohromady s náplňou (lázeňské oplatky, najznámejšie sú asi Karlovarské), inde sa stáčajú do trubičiek (Hořické trubičky), na mnohých miestach sa oblátkové trubičky plnia (Katowicke rurki - dnes sa plnia i Hořické trubičky, aj keď pôvodne plnené neboli!). Pre Slovánkov je ale plnenie skoro rúhaním :) Keď ich v Česku niekto uvidí (väčšinou v rodinách so slovenským pôvodom), za chvíľu počujem hlášku - "naplnit šlehačkou" alebo "a čím se to plní"? Ničím, vážení, u nás fakt ničím, majú vynikajúcu chuť a jedia sa prázdne, len tak. Naplnené už by nechrumkali, proste naše sú tenučké, sladké a chrumkajú sa len tak.

A pretože ma fascinuje tá rozmanitosť, tak trochu zbieram oblátkové železá z rôznych kútov sveta, ale o tom inokedy.  

Aj tento rok som piekla, ale v bežnom oblátkovači na oblátky a kornútky. Nie je to ono, oblátky sú o dosť silnejšie, recept na naše tenké v nich veľmi nefunguje, musela som si cesto doupraviť a piecť ich dlhšie, aby aspoň trochu chrumkali (to je totiž ich hlavné kúzlo :) Aj tieto boli "fajné", ako sa u nás hovorí, už skoro nič nezostalo, ale nabudúce budú lepšie, podľa starkinho receptu. 

V apríli by mal byť hotový môj pekáč oblátok od magropom.sk - takýto, vybrala som vzor trochu pripomínajúci vločku :). Takže budúci rok už budú "naozajstné".

 

Foto - magropom.sk