Starkine KEKSE pečené v železách nad sporákom

KEKSE - starý recept, konečne ich mám!

 

Po dlhých rokoch spomínania na keksíky/sušienky z detstva, ktoré starká robievala v kovových kliešťach nad sporákom a ktorých recept se mi nezachoval, sa mi to po dlhom pátraní konečne podarilo. Už som sa skoro zmierila s tým, že som si ich vymyslela, ale tá spomienka sa mi stále vracala, bola neodbytná… A keďže "trochu zbieram" staré oblátkové železá (kliešte), nešlo mi na ne zabudnúť. Máme chalupu, v nej starý sporák, na ebay som našla kliešte, ktoré sa tým starkiným trochu podobali a musela som ich mať - a to ma znovu donútilo pátrať… Roky som k ničomu nedospela, mama nezachránila starkine kuchárky a keď som sa na kekse pýtala, tvrdila že nič také nepamatá, že som si to musela vymyslieť. Spomienka ale nemože byť taká reálna, vidím starkú so železami nad modrým sporákom, doslova cítim tú chuť na jazyku.

 Sporák bol asi takýto, obrázok som našla na internete - farba a typ myslím sedí, ale bol väčší, na rovnakom mieste mal aj rúru, lavička tam nebola. 

 

Starkú sme volali Matera- Materka - tie sušienky volala KEKSE, patrili k u nás spolu s oblátkami a opekancami k vianociam. Piekla ich každý rok - boli to ozaj také keksíky. Je to síce detská spomienka, ale pamatám sa aj na cesto - bolo hustejšie ako na oblátky, do klieští sa dalo viac hromádok či guličiek. Na sporáku sa vybral ten stred s koncentrickými kruhmi, kliešte sa nahriali a hromádky cesta sa pri stlačení "rozplácli". Trvalo to chvíľku - najprv z jednej strany, potom kliešte otočila a zapiekla z druhej. Vznikli tým v priemere asi 3-5 cm veľké mrežované kúsky - také nepravidelné mini vafličky, ale chutili ako sušienky. 

 

Boli to iné kliešte ako oblátkové, nič len mriežka, stredně hlboká - hlbšia ako na oblátky, ale menej hlboká a masívna ako na vafle (tie sa u nás nerobievali). Vypadali nejako takto - neviem, či boli oválne, ale mali vzor ako vafle, mriežka bola hustejšia. Myslím, že kliešte neboli jej, že si ich požičiavala - rovnako ako elektrický strojček na oblátky.

 

Toto sú moje "nové" staré kované kliešte, priamo na kekse, ktoré som zohnala na ebay v Nemecku, odkiaľ kekse pochádzajú. Je to krásna kováčska práca, netrúfam si odhadnúť vek, podľa kovania to bude možno 18. storočie? Ešte budem skúšať dozvedieť sa viac.

 

Pokusov zohnať recept bolo z mojej strany niekoľko, ale asi som nešla na to správne. Koľkokrát som sa spýtala, toľkokrát mi ľudia ponúkli recept na vafle - ten rozdiel im nedochádzal, asi možno ani nemohol (očividne to nebolo bežné pečivo na celom Slovenskuä. Starká ale nerobila vafle, tie sú pórovité a mäkké, nadýchanejšie, toto bolo hrubšie ako oblátky, tenšie ako vafle a chrumkavé. Proste keksíky - bolo to trvanlivé pečivo (ak teda vydržalo :) - viem že boli svetlé, okraje boli svetlejšie ako povrch (to bolo tým pečením v kliešťach), určite v nich bola vanilka.

 

Keď boli kliešte z Nemecka na ceste, nutkanie získať recept bolo stále silnejšie. Oslovila som najskôr Julianu Maškrtnicu. Prečo práve ju? Tiež je Slovenka, žije v Prahe, mnohí ju poznáte vďaka kvásku, chlebu a inému pečeniu. Tradície jej nie sú cudzie, pečie ale aj oblátky - a tak som myslela, či náhodou nebude vedieť. Nepoznala ich, ale má všeobecný prehľad a prebehol vďaka tomu malý brainstorming v správach na instagrame a už som mala dve indície, ktoré smerovali k Nemecku. Vďaka tomu som kombináciou výrazov KEKSE  + Waffeleisen našla prvé informácie a fotky keksov, ktoré sa v Nemecku dodnes pečú. Dnes už síce v elektrických vaflovačoch, ale patria k tradičnému vianočnému pečivu. 

 

Obrázky z internetu skoro presne zodpovedali tomu, čo som si pamätala z detsva. 

 

S týmto obrázkom ma napadlo ma osloviť komunitu rodákov, ktorá je aktívna a vďaka pánovi Halukovi, ktorý je “hnacím motorom” komunity Stará Kokava, sa podarilo recept získať. Dodnes sa totiž v niektorých rodinách pečú… Je to síce hodne starý recept a pečú sa u nás dlho, ale som si skoro istá, že pôvod nie je na Slovensku. Pátrala som po nemeckých prisťahovalcoch a pán Haluka potvrdil, že do Kokavy a okolia naozaj prišli nemeckí osadní sklári (bývali sme sklárska oblasť).

 

Recepty mám zatiaľ dva, od dvoch rodín, líšia sa - ale minimálne. 

Po tých rokoch ani nie je divu, že si trochu žijú vlastným životom.

 

Prvý recept dodala pani Jana Kubaliaková

 

 Starý tradičný recept na kekse z Kokavy

* 550 g hladká múka

* 200g cukor práškový 

* 200 g maslo 

* 2 vajcia 

* 1 prášok do pečiva 

* 1 vanilkový cukor,  

* nastrúhaná citrónová kôra

 

 

 

 

 

Pani Jana poslala aj foto klieští, ktoré robil jej starý otec Eduard Pener. 

 

 

Vedľa vpravo je obrázok, ako ich dnes pekáva nad pynovým sporákom. Poprosila som popísať ako to robí a ako dlho sa takto pečú.

 

"Kliešte si položím ešte na platničku, a dobre nahrejem z obidvoch strán, potom mierne stiahnem, a pečiem cca 20-25 sekúnd z každej strany."

 

Pri diskusii s pani Janou sa znovu potvrdilo, že kekse sú pôvodom z Nemecka. Janka píše: "Kekse pekával môj otec, potom sa prestali pecť, kým som sa do toho nepustila ja. Mamina spomína, že sa piekli u Novekov. Máme začiatok rodokmeňa v 18. storočí, naši predkovia prišli z Bavorska (volal sa Brenen)".

Druhý recept je od Moncoľov, i ich rodine sa taktiež dodnes stále drží ich pečenie. 

Recept sa líši len trochu, je poznať rovnaký základ.

Recept na kekse tak ako ich robila starká Moncoľová

Od rodiny Moncoľovej mám tiež fotku starých klieští, tvarom a ryhovaním sa trochu líšia, ale kekse z nich vypadajú skoro rovnako (pridávam poslané foto klieští a keksov z nich).

Získaný recept som hneď musela vyskúšať. Kliešte/železá sú na ceste, vydržať to nešlo - ale už som vďaka pátraniu vedela, že ich v Nemecku robia dnes aj v elektrických vaflovačoch.

Toto sú moje kekse z elektrického vaflovača

Po publikovaní na facebooku to zaujalo viac ľudí, nafotila som teda "postup" a recept ako som ich piekla "po novom" vo vaflovači. Takto si ich môžete urobiť aj dnes, aj keď nemáte staré železá :)

Pridávam do zvášť príspevku v blogu, aby sa to nemiešalo s históriou. 

--> Staré kekse pečené "po novom" v elektrickom vaflovači <--